Jevgenij Pavlovič Voľanskij
Evgenij Pavlovič Voľanskij | |
partizánsky veliteľ | |
Rod. meno | Efim Borisovič Korencvit |
---|---|
Narodenie | 22. júl 1921 Odesa, Ukrajinská SSR, ZSSR |
Úmrtie | 16. január 1988 (66 rokov) Kyjev, Ukrajinská SSR, ZSSR |
Jevgenij Pavlovič Voľanskij (rus. Евгений Павлович Волянский), vlastným menom Efim Borisovič Korencvit (rus. Ефим Борисович Коренцвит, * 22. júl 1921, Odesa – † 16. január 1988, Kyjev[1]) bol sovietsky dôstojník, účastník druhej svetovej vojny, partizánsky veliteľ, kapitán (1944). Ako organizátor partizánskych skupín sa zapojil do Slovenského národného povstania.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 22. júla 1921 v meste Odesa. V roku 1939 bol povolaný do Červenej armády. Od roku 1941 bojoval v jednotkách západného frontu. Pri prieskumnej akcii v septembri 1941 sa dostal do obkľúčenia. Jeho jednotka prešla ku partizánom. Následne slúžil ako veliteľ a komisár v rôznych partizánskych jednotkách, neskôr v špeciálnych jednotkách NKVD. V roku 1943 slúžil v oddiele J. I. Meľnika.
V roku 1944 bol na rozkaz ukrajinského štábu partizánskeho hnutia vyslaný na Slovensko. Bol súčasťou 15-člennej skupiny L. Kalinu, ktorá bola vysadená v noci z 5. na 6. augusta 1944 v oblasti Prašivej v Nízkych Tatrách. Zvláštny oddiel sa stal základom slovenskej partizánskej brigády „Za slobodu Slovanov“. Spočiatku pôsobil ako náčelník štábu brigády. V auguste mala brigáda 800 partizánov, v októbri sa jej počet zdvojnásobil. V septembri a októbri bol sídlom brigády Zvolenský zámok, neskôr sa presídlila do Očovej.[2] Veliteľom brigády sa stal 9. septembra[3] a velil jej až do spojenia so sovietskou armádou vo februári 1945. Počas fungovania brigády partizáni zlikvidovali viac ako 3000 nepriateľských vojakov a dôstojníkov, zajali 60 osôb, zničili 23 tankov, 53 áut, 3 železničné konvoje a 27 mostov.
Po vojne vyštudoval Inštitút ľahkého priemyslu a pracoval ako inžinier v Kyjeve.[3] Autor memoárov a článkov o odboji a SNP.[3] Zomrel v roku 1988 v Kyjeve.
Ocenenie
[upraviť | upraviť zdroj]Voľanskij získal čestný titul Hrdinu Československej socialistickej republiky a tiež titul čestného občana Zvolena, Ružomberka, Liptovského Mikuláša a Liptovskej Revúcej.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ VOĽANSKIJ, Jevgenij Pavlovič. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok VI T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 692 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 308.
- ↑ Ulicami Zvolena [online]. Zvolenské noviny, 2017-11-06. Dostupné online.
- ↑ a b c Plevza, Viliam a kol. Dejiny Slovenského národného povstania 1944. 5. zv. Bratislava : Nakladateľstvo Pravda, 1985, s. 601.
- Narodenia 22. júla
- Narodenia v 1921
- Úmrtia 16. januára
- Úmrtia v 1988
- Osobnosti z Odesy
- Ukrajinské vojenské osobnosti
- Ruské vojenské osobnosti
- Osobnosti SNP
- Sovietske vojenské osobnosti
- Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny
- Čestní občania Liptovského Mikuláša
- Čestní občania Liptovských Revúc
- Čestní občania Ružomberka
- Čestní občania Zvolena